Už pri vstupe rozvoniavajú rôzne sladké vône. S úsmevom nás víta Michal Repík, zakladateľ Slowlandie, malej rodinnej firmy z Nitry, ktorá urobila dieru do sveta chutí, bio produktov a milovníkov orieškových krémov. Michala sme sa pýtali na otázky, ktoré definovali značku Slowlandia, jeho zážitky a poznatky z podnikania, ako aj na plánované kroky.
S vašou manželkou, Zuzanou, ste po návrate do Nitry založili Slowlandiu. Firmu, ktorá už dnes prekročila hranice Slovenska a nastavila vysokú latku kvality na trhu. Predtým ste pracovali v rôznych odvetviach, aké to boli a kde začína príbeh Slowlandie?
Už počas školy sme často cestovali do zahraničia. V Brooklyne v čokoládovni som prvýkrát „pričuchol“ k čokoláde a prvýkrát sme videli ako takýto segment funguje. Už popri štúdiu som pracoval v Bratislave v nadnárodných spoločnostiach či napríklad pre Rozvojový Program OSN. Po skončení školy, mal som asi 25 rokov, som sa zamestnal v korporáte a začal nám taký komfortný kancelársky život. Vždy ma to však ťahalo ku gastronómii a potravinám. Príbeh Slowlandie začína určite aj v našej niekoľkoročnej skúsenosti s predajom čokolády. V slovenskej čokoládovni, kde sme pár rokov pôsobili, sme sa snažili presadiť aby sa čokoláda vyrábala od kakaového bôbu do tabuľky na Slovensku, aby sa suroviny kupovali priamo od farmárov, aby sa používali nové sladidlá a prémiové ingrediencie a najmä aby sa nerobili kompromisy v kvalite.
Naše predstavy o biznise a produkte sa väčšinou nezhodovali s predstavou našich obchodných partnerov, ktorých produkty sme predávali, a tak sme začali pociťovať potrebu vytvoriť niečo vlastné. Firmu a značku, ktorá bude nielen ponúkať kvalitné produkty, ale taktiež vytvorí stabilné pracovné miesta a firemnú kultúru, kde budú zamestnanci spokojní. Verím totiž, že práve rodinná atmosféra a zanietení zamestnanci dokážu vo veľkej miere ovplyvniť výsledný produkt a imidž firmy.
Je o Vás známe, že ste zástancom gastro filozofie *Slowfood varenia a vyhľadávate gastro zážitky. Ako Vám napadlo prepojenie Slowfood s prípravou orieškových nátierok?
Slowfoodu som prvýkrát „privoňal“ v talianskom Piemonte, kde sme čerpali aj väčšinu inšpirácií a učili sa, dokonca v tomto regióne aj samotný Slowfood vznikol. Okrem iného, sme navštevovali mnohé zahraničné gastro-výstavy, výrobcov a dodávateľov a uvedomili sme si priestor na trhu s prémiovými potravinam u nás a potenciál orechových produktov ako takých. Práve výstavy nám ukázali, čo môže byť trendom o pár rokov. Bolo to práve v aute počas dlhej cesty do Piemontu, kde som vymyslel našu budúcu značku Slowlandia. Večer som zavolal svojej manželke a povedal jej asi päť návrhov názvu novej značky. Po riadnej analýze sme vybrali práve názov Slowlandia.
*Slowfood – Cieľom hnutia je naučiť vážiť si kultúry stolu, chrániť a vychutnávať miestne produkty, ktoré by mohli byť odsúdené na zánik na úkor rýchlo sa rozvíjajúcej kuchyne Fast Food. Hnutie presadzuje miestne produkty, domáce odrody plodín a upozorňuje na dávno zabudnuté recepty.
V jednom článku na internete ste spomínali váš prvý biznis s predajom stéviového sladidla od indických farmárov, ktorý nevyšiel podľa očakávaní. Čo sa týka Slowlandie, mali ste biznis plán, ako to väčšinou býva zvykom startupov, alebo čo ste urobili tentokrát inak?
Po škole sme chceli robiť veci po svojom, predávali sme rovno prémiové produkty od malého výrobcu v Indii. Nakoniec nás ale prevalcovali lacné čínske sladidlá a ukázalo sa že to bolo iba o cene a na tú prémiovosť a kvalitu produktu prišlo až oveľa neskôr.
V Slowlandii boli začiatky ťažké. Opustili sme svoje pohodlné korporátne joby v Bratislave a vrátili sme sa do rodnej Nitry. Zobrali sme si úvery, začínali sme v pivničných priestoroch na pešej zóne, kde nás dvakrát vytopilo. Roznášali sme produkty v Toyote Yaris mojej mamy po celom Slovensku na rôzne podujatia a trhy, pričom väčšina z nich bola cez víkend. Doslova, museli sme si sami vyskúšať aké kanály fungujú najlepšie. Dva týždne pred našou svadbou a asi dva roky od začiatku podnikania, sme kolaudovali svoje prvé vlastné výrobné priestory a prijímali sme prvých zamestnancov.
Narazili ste na prekážky, ktoré vás na začiatku alebo počas podnikania odrádzali?
Mali sme vlastnú prevádzku, vlastné technológie aj receptúry a know-how. Slowlandia už bola vymyslená, mali sme identitu, ale zľakli sme sa tiaže úverov a dlhov. Obávali sme sa, aby sme neurobili zlý krok, a tak sme radšej ponúkli naše výrobné kapacity iným značkám, pre ktoré sme začali vyrábať orieškové krémy. Vidina stabilného príjmu ale netrvala dlho. Naši partneri pri prvej príležitosti skočili ku konkurencii. V tom čase činila výroba pre iné značky asi 70% nášho obratu a takmer nás to položilo. To, že sme od začiatku nebudovali svoju vlastnú značku považujem za našu najväčšiu chybu v začiatkoch podnikania.
Rozhodli sme sa však, že to nevzdáme a skúsime to ěste raz. Tentokrát ale všetko pod svojou vlastnou značkou, s našimi hodnotami a prístupom. Podarilo sa. Po odchode našich najväčších zákazníkov sme koncom roka 2017 dokázali prísť s desiatimi novými produktami pod značkou Slowlandia. Prihlásili sme ich do najprestížnejšej potravinárskej súťaže Great Taste. Osem produktov z desiatich získalo ocenenie, spolu 12 hviezd a s mandľovým maslom sme získali ako historicky prvý na Slovensku najvyššie možné ocenenie 3 zlaté hviezdy. Ocenenie nás utvrdilo v tom, že to má zmysel a že to asi nerobíme úplne zle. Zároveň nám úspech v súťaži pomohol trochu sa dostať do povedomia slovenských zákazníkov.
Od konkurencie sa odlišujete napríklad aj ručnou prácou (ručné triedenie). Chcete tento koncept zachovať do budúcna? Bude to možné zvládať kapacitne?
Verím, že určite áno. Systém výroby je nastavený na malých várkach, takže tento úkon je neoddeliteľnou súčasťou. Práve ručné triedenie dokáže oddeliť nedokonalé produkty najefektívnejšie, a tak zabezpečíme, že naše výrobky sú v najlepšej možnej kvalite. Prvýkrát sa triedi na plantáži, druhýkrát pred pražením orechov a tretíkrát po upražení.
Spomínali ste rodinnú firmu, čo to pre Vás znamená?
Študoval som v Rakúsku a veľa sa pohyboval v severnom Taliansku. Práve tam má rodinné podnikanie najsilnejšiu tradíciu, obzvlášť v gastronómii či malom potravinárstve. U nás, žiaľ, sme rodinné firmy historicky zlikvidovali a vznikajú prakticky nanovo až v posledných dekádach. Hoci sa teda nemôžem oprieť o tradíciu niekoľkých generácii predo mnou, snažím sa firmy budovať ako rodinný podnik pre naše deti. Ja vnímam rodinnú firmu ako podnik s jasne nastavenými hodnotami, so silnou firemnou kultúrou a s priateľskými vzťahmi so zamestnancami.
Snažíme sa k zamestnancom pristupovať naozaj férovo, ako ku vlastnej rodine a snažíme sa, aby zdieľali našu víziu spolu s nami. V poslednom čase experimentujeme s benefitmi, ktoré poznáme z korporácií. Teda napríklad, či by nebolo fajn mať občas vo firme maséra aj pre výrobných pracovníkov. Kúpili sme X-box na hranie sa počas prestávok, boli sme všetci na exkurzii v Rakúskej bio čokoládovni, školení o káve, ochutnávke vín a tak podobne…
Ktorý produkt je váš obľúbený? Prečo?
Asi naša vlajková loď – Slowtella. Je to taká klasika v novom šate, čo je pre nás asi úplne najtypickejšie. Nejedávam ju už každý deň, no nedávno som ju ochutnal asi po troch mesiacoch a veľmi som sa tešil, že tá chuť je stále rovnako skvelá ako na začiatku. Vtedy som si povedal, že naši zamestnanci odvádzajú skvelú robotu.
Plánujete rozšíriť produktové portfólio?
Musíme neustále inovovať. Sme však malá manufaktúra a verím, že malá firma ako sme my, by nemala mať príliš veľa produktov. Nemôžeme sa snažiť vyhovieť každému. Príliš široké portfólio môže malú firmu aj položiť alebo veľmi negatívne ovplyvniť kvalitu a reputáciu. Zažil som to v niekoľkých slovenských firmách a snažím sa z týchto chýb poučiť. Nevieme tak vyhovieť chuti všetkých konzumentov, no kto vie?(smiech). Novinky teda budeme uvádzať skôr ako limitované série v počte pár stoviek kusov. Keď sa predajú, vymyslíme niečo nové. Portfólio našich základných produktov plánujeme skôr zredukovať, strážiť kvalitu a zefektívňovať výrobu.
Predstavuje zahraničný trh priestor pre vaše produkty? Vyvážate už, alebo plánujete export vašich produktov? Ak áno, ktorá krajina a produkty fungujú najlepšie?
V poslednej dobe si všímame takú „nekalú“ konkurenciu, ktorá kopíruje naše produkty od zloženia až po obal. Potenciál ďalšieho rastu na lokálnom trhu klesá a my sa musíme pozerať aj za hranice. Plánujeme expanziu do okolitých krajín a aj do krajín, kde majú orieškové krémy silnú tradíciu, napríklad do Veľkej Británie.
Je pravda, že nepoužívate plastové obalové materiály? Akým spôsobom distribuujete vaše produkty?
Je pravda, že sa snažíme minimalizovať používanie plastových obalov. V potravinárstve sa to však úplne vylúčiť nedá. Samotné produkty sú balené v skle a na ich balenie a distribúciu používame krabice z recyklovaného kartónu, vyrobené na mieru tak, aby chránili krehké sklo a zároveň boli darčekové aj ekologické. Postupne sme eliminovali fólie a rôzne plastové výplne. Nahradili sme ich kartónom, víno balíme do drevených hoblín alebo papiera.
Všetky takto zabalené produkty distribuujeme kuriérom (GLS). Už dávnejšie sme učinili rozhodnutie, že distribúciu, teda samotnú prepravu tovaru nebudeme vôbec robiť vo vlastnej réžii. Som absolútne presvedčený, že prepravu zásielok treba outsourcovať spoľahlivému partnerovi a sústrediť sa na to, čo je našou prácou – teda tvoriť a vyrábať kvalitné produkty. Väčšinu objednávok vieme dostať k zákazníkovi už do 24 hodín od objednania, nezáleží či je to jeden pohárik ako darček alebo veľký kartón s desiatkami čerstvých produktov na ďalší predaj.
Čo by ste poradil sám sebe, keby ste mal možnosť cestovať v čase a navštíviť svoje ja v dobách, keď ste len rozbiehal svoje podnikanie?
Buduj vlastnú značku a zostaň verný svojmu presvedčeniu. To je aj v našom motte, festina lente, teda ponáhľaj sa pomaly.
Máte nejaký odkaz, ktorý chcete odkázať svojmu budúcemu ja, ktoré si tento rozhovor prečíta o pár rokov neskôr?
Budúce ja o pár rokov? No, zrejme by som mu povedal opäť to isté, festina lente. Zostaň verný sebe, verný firme ako rodine a verný produktu. To je pre mňa také ponaučenie z celého tohto biznisu, aj z toho nepodareného predtým.
Michal, ďakujeme Vám.
